Prezentácia osoby študenta prostredníctvom sociálnych sietí
O takýchto druhoch prezentácie vlastnej osoby nemôžeme hovoriť už len v rozmeroch polemiky. Je to fakt a skutočnosť, pretože sociálne internetové siete nás obklopujú takmer všade. Bez ohľadu na to, aký názor máme na túto problematiku, musíme uznať, že to je určitý druh sebaprezentovania sa. Nie je však študent ako študent. Pochopiteľne , profil vysokoškolského študenta na takejto sieti vyzerá inak v porovnaní so žiakom základnej školy. Môžeme si položiť otázku, prečo má študent potrebu prezentovať sa práve takýmto spôsobom? Je to naozaj nevyhnutné, nedá sa bez toho v dnešnej spoločnosti fungovať? Ľudia sú silní individualisti a podľa mňa práve od toho závisia aj takéto veci. Na jednej strane je to nenahraditeľný a najpohodlnejší spôsob, ako byť v kontakte s rodinou alebo priateľmi, keď sme od nich vzdialení. Alebo ide o túžbu mať čerstvé informácie o dianí vo svete. Zároveň je to však riziko, pretože keď sa chceme k nejakým informáciam dostať, musíme poskytnúť časť informácií o sebe. A v tom spočíva, podľa môjho názoru, kameň úrazu. Kto vie určiť hranicu medzi vecami, ktoré môžeme zdieľať so spoločnosťou ako takou, a vecami, ktoré sú osobné, intímneho charakteru? Samozrejme, existujú rôzne zabezpečenia, ktorými môžeme osobné údaje adekvátne chrániť. Z vlastnej skúsenosti však viem, že občas ich zvládne jedine skutočný počítačový technik a nie 15-ročný študent.
Každý má právo prezentovať svoju osobu spôsobom, ktorý si vyberie. Prostredníctvom svojej práce, prezentovaním svojich názorov, myšlienok, prostredníctvom umenia, ktoré robí, textami, ktoré píše, dokonca vzťahmi, aké udržiava s ostatnými ľuďmi. Je však prezentácia prostredníctvom sociálnej sieti správna a ukáže to naše pravé JA?
Sociálne siete sú fenoménom dnešnej doby. Nik presne nevie, prečo vznikli takéto formy komunikácie, formy prezentovania sa. Skôr či neskôr to muselo prísť. Je to súčasť doby, ale, bohužiaľ, čím ďalej, tým viac aj dôležitá súčasť nás samých. Každý človek má síce právo vybrať si, akým spôsobom dá vedieť o sebe svetu, ľuďom, ale začína sa zdať, že v dnešnej dobe je to denná potreba vypustiť do sociálneho éteru informáciu o sebe. Dozvedieť sa o denných zážitkoch iných a podeliť sa o tie svoje. A mnohokrát nejde ani o dôležité informácie, ale o banality, ktoré možno ani nikoho nezaujímajú. Na základe toho si môžu o nás ostatní vytvoriť názor. Bude to ale správny názor, keď je vytvorený na základe takýchto povrchných informácií? Pretože akokoľvek sa budeme zverovať sociálnej sieti a jej užívateľom so svojimi zážitkami a myšlienkami, nikdy to nebude skutočne ľudské. Sú to len písmená, slová, obrázky. Je to len priesvitný obraz skutočného prežívania človeka. Čiastočne to vypovedá o nás, o našom charaktere, ale nenesie to skutočný nádych ľudskosti.
Ak niekto cíti potrebu prezentovať sa práve takouto formou, nikto mu v tom nemôže zabrániť. Pokiaľ bude takýchto ľudí viac, budú na to reagovať a brať to na vedomie, daný človek to bude brať ako skutočnú a pravú formu sebaprezentovania sa. Nemá mu kto ukázať, že existuje niečo iné, lepšie, ľudskejšie a viac vypovedajúce o jeho osobnosti. Napríklad priamy rozhovor. Takáto komunikácia upadá postupne v tom zmysle, že ju ľudia stále menej vyhľadávajú. Čím ďalej, tým viac ju nepotrebujú, nechýba im. Preto si, podľa mňa, niektorí (a je ich čoraz viac) pletú možnosť prezentovania sa pomocou sociálnych sietí s potrebou takéhoto prezentovania sa. Nikto nemá právo stopercente povedať, či je to zlé, alebo dobré. Pretože je to subjektívne. Ja však viem, že to má výhody, ale aj veľa nevýhod. Keby išlo o vec, ktorá nás rýchlo omrzí, už dávno ju vypustíme zo svojho života a zameriame sa viac na priame, skutočné komunikácie a budeme hľadať stále nové formy prezentovania sa. Ale od toho má spoločnosť, ktorá využíva tieto veci, zatiaľ veľmi ďaleko. Keď to bude pokračovať takto ďalej, nebude mať tým ľuďom kto ukázať, že to môže byť aj inak. Ale toto je už najhorší scenár, ako sa to môže celé skončiť, pretože si optimisticky myslím, že vždy tu budú ľudia, ktorých takéto plytké veci neopantajú a zostanú verní osobnejším, ľudskejším veciam.
Nechcem preto rozoberať, či je to moderné a prečo budeme možno o desiatky rokov nazývať túto dobu ako dobu sociálnych sietí. Ako som už spomínala, každý si napokon môže na to vytvoriť vlastný názor a rozhodnúť sa, čo si vyberie, ako sa prezentuje. Lebo práve TO, podľa mňa, najviac vypovedá o nás samých. TO ukáže, akí naozaj sme a akú má hodnotu to, čo chceme prezentovať.
