Príbeh o mojom klamstve

        Tento príbeh sa mi stal, keď som navštevovala posledný ročník základnej školy. Práve v  poslednom ročníku základnej školy bolo vysvedčenie dôležité pri prijímacích skúškach na strednú školu. Mojou slabinou bol ruský jazyk, nie celý, len diktáty nekončili ináč než "guľou". Počas prestávky pred osudnou hodinou ruského jazyka som sa rozhodla, že si z tohto predmetu nesmiem zhoršiť známku. Neostávalo nič iné, ako tento diktát nepísať. Zamierila som do zborovne, rovno za triednou učiteľkou.

        "Pani učiteľka, potrebujem ísť k doktorke, som objednaná na vyšetrenie," povedala som.

        U svojej triednej som mala povesť slušnej žiačky, takže moje oznámenie zobrala na vedomie a ja som s pocitom víťazstva išla rovno domov.

        Pri čakaní na koniec "vyšetrenia" sa zrazu otvorili dvere a v nich sa objavila moja mama.

        "Čo, skončili ste skôr?" opýtala sa ma mama.

        V tej chvíli ma objala horúčava a bála som sa, že ma odhalí.

        A  tak zo mňa vyletelo: "Ale nie, triedna ma poslala urobiť kľúče do dverí, tak som si na chvíľu odskočila."

        Neviem, odkiaľ ma v tej sekunde táto výhovorka napadla, ale bola tu.

        "Už si bola alebo ešte len ideš?"

        "Nie ešte len idem."

        "Fajn, ja tam mám tiež niečo vybaviť, pôjdeme spolu."

        Cítila som, že situácia sa mi začína vymykať spod kontroly a uvažovala som, že to vzdávam a poviem pravdu. Ale kľúče môžem predsa dať urobiť akékoľvek, mama to nezbadá. Netušila som, že záver bude omnoho horší.

        Ako si tak spolu kráčame, oproti nám sa zrazu objavila moja triedna učiteľka. Ťažko povedať, že to bolo prekvapenie, skôr by som povedala, že až toto bol najväčší šok. V tom momente, keď sme sa stretli, niečo zo mňa vyhŕklo a šla som rovno do školy. Mama sa chvíľu s mojou triednou rozprávala.

        Zvyšné hodiny v škole boli utrpením s pocitom hanby, hlavne pred triednou, ktorú som si vážila. Na moje počudovanie, ani v ten deň, ani nasledujúci sa nič nedialo. Po príchode domov som čakala reakcie mamy, ale ani tá absolútne túto udalosť neotvárala.

        Bola som presvedčená, že obe vedia o mojom klamstve, ale nechápala som, prečo z tohto nevyvodia dôsledky. Nešla som na školský výlet, jednoducho pocit hanby voči triednej učiteľke vo mne vyvolal snahu o samoizoláciu od diania v triede.

         Až po skončení školy som sa mamy opýtala, ako to vlastne bolo. Ostala som prekvapená, ona sa s triednou učiteľkou vôbec o mne pri náhodnom stretnutí nebavila.

        Ani mamka, ani triedna netušili, že som ich klamala. Vtedy to bolo prvý a poslednýkrát, čo som sa vyhla písomke klamstvom.

Miriama L.